História našej obce

erb

 

Podľa historických prameňov /kronika obce/ sa predpokladá, že prvými zakladateľmi obce boli kolonisti, ktorí sa v tunajšom chotári usadili na rozhraní 11.-12. storočia.

žPo smrti Matúša Čáka, došlo k akémusi preskupeniu panstva, obnovilo sa a rozšírilo vlastníctvo biskupských inštitúcií. Trenčiansky župan Semragdus v roku 1321 daroval Dolné Naštice a niektoré ďalšie obce kostolu sv. Emerána, Svorada a Benedikta v Nitre.

O minulosti obce sa zachovalo  málo písomností. Niektoré dokumenty sa nachádzali na bývalom notárskom úrade v Rybanoch, tieto dávajú čiastočný obraz o živote ľudu. Z ústnych podaní občanov, ale i zo spisov Nitrianskej diecézy sa dozvedáme o vzniku obce už z rokov 1359, preto, lebo v týchto spisoch sa hovorí o farskom úrade v Rybanoch, podľa toho sa usudzuje, že tunajšia obec už vtedy bola, zdá sa, že ešte skôr. Trenčín a Nitra už boli známymi mestami a cez našu obec vtedy prechádzala dôležitá spojovacia cesta. Ako žili naši predkovia a čim sa zaoberali sa nedá bezpečne zistiť. Prvým najpravdepodobnejším zamestnaním bol lov divej zveri a rýb. Postupne sa prechádzalo na poľnohospodárstvo, najmä po likvidácií okolitých lesov, posledný z nich sa zachoval po menom Dundeš až do nedávnej minulosti, z ktorého vznikol obecný pasienok Hájište. Život ľudí bol veľmi biedny, až živoriaci, najmä borba s prírodou, živlami/povodne- ohne/, ale aj častými vojnami, ktoré ohrozovali život a majetky. Že ľuďom bolo zle svedčia sťažnosti obyvateľov písané samotným vladárom v roku 1696 cisárovi Leopoldovi, v roku 1721 cisárovi Karolovi.

Názvy obce sa niekoľkokrát zmenili:

žv roku 1295 bol N E S T H É

žv roku 1389 bol N A S Y C H É,

žv roku 1411 bol N A S C Y C H,

žv roku 1598 bol D O L N É  N A S I C H É,

žv roku 1808 bol D O L N I E  N A Š T I C E,

žpo spresnení       D O L N É  N A Š T I C E,

žpočas maďarizácie do roku 1918 A L S Z O  N E S T C H É.

Obec mala:

žv roku 1598 mlyn a 28 domov

žv roku 1720 mlyn a 9 daňovníkov

žv roku 1784 mlyn, 17 rodín a 229 obyvateľov

žv roku 1828 mlyn, 30 domov a 290 obyvateľov.

Počet obyvateľov narastal v postupných rokoch jednak prirodzený spôsobom, ďalej usadzovaním vojakov prechádzajúcich cez obec, zbehnutých vojsk, ďalej usadzovaním prenasledovaných pre rôzne národnostné presvedčenia, ďalej remeselníkmi. Tiež to boli vtedajší furmani, ktorí cez obec prechádzali, nachádzali tu rôzne ubytovacie a stravovacie podmienky.

Vojnové obdobie:

Dňa 28. júla 1914 vypukla I. svetová vojna, ktorá zachvátila predovšetkým celú Európu. Z našej obce museli narukovať muži do 17 rokov, celkom 35 mužov. V tejto vojne zahynulo 16 našich občanov, ktorým bol po vojne vybudovaný pomník pred kostolom. Ľudia hladovali a trpeli. Bola tiež vypísané vojnová pôžička, na ktorú musel každý občan prispieť, inak nedostal lístky na cukor, múku a iné produkty.

Vojna skončila po 4 rokoch a to 28. októbra 1918. Utvorila sa prvé Československo. Vytvorením nového štátu prestalo maďarizovanie, životná úroveň sa postupne zlepšovala, vdovy po padlých dostávali osobitnú podporu. Takéto zlepšovanie života trvalo  však len do rokov 1930-1936, kedy celú Európu postihla hospodárska kríza, ľudia nemali prácu, vznikali rady nezamestnaných, dostávali síce akési žobračenky, na ktoré mohli vyberať určité potraviny na prežitie.  V roku 1938 bola vyhlásená čiastočná mobilizácia z toho dôvodu, že Slovensko sa dostávalo určitou časťou  Maďarom a Poliakom. Dňa 6. októbra 1938 bola vtedajšou politickou špičkou na Slovensku Hlinkvou stranou autonómna slovenská republika. Skončilo sa spolužitie s Čechmi. Tak sa vyvinula situácia, že 14. marca 1939 bolo vyhlásené samostatné Slovensko. ako samostatná republika. Bol zvolený prvý slovenský prezident z blízkych Bánoviec, Dr. Jozef Tiso.

K zlepšeniu života obce došlo až po I svetovej vojne, kedy vznikla Prvá ČSR, kedy došlo k zmene najmä v školstve prestala sa vyučovať maďarčina, vylepšovalo sa poľnohospodárstvo. K podstatnej zmene došlo po II. Svetovej vojne, keď došlo k socializácii poľnohospodárstva i v tunajšej obci, keď v roku 1957 z menšinového JRD vzniklo celoobecné s výmerou 464 ha ornej pôdy. V roku 1974 došlo k zlúčeniu tunajšieho JRD s JRD v Rybanoch a v obci zostala len farma. Toto zlúčenie trvá i keď zákonom o pôde je možno zakladať súkromné vlastníctvo pôdy, tak zatiaľ je v obci len jeden užívateľ pôdy s výmerou 11.7 ha. Počet obyvateľov je kolísavý keď najviac bolo 528. Po sčítaní ľudu v marci 1991 bolo 421 s počtom mužov 211 a žien 210. Dnes už nás je viac po prisťahovaní niekoľko rodín, ale už aj zomrelo a po sobášoch zostáva k dnešnému dňu prejednania tohto Štatútu 520 obyvateľov.

SNP v obci sa až tak neprejavilo, príslušníkom bol len jeden občan. Bol tu však stret Nemcov s partizánmi, ktorí prechádzali poza obec. Pri tom zahynuli dvaja mladí ľudia z Moravy a niekoľko Nemcov. Naša obec bola oslobodená 02.04.1945 rumunskými vojakmi.

Dva veľké požiare a to v roku 1867 a 1907 zničili takmer  celú obec. Zostalo len niekoľko málo domov. Preto najmä po druhom požiari, začali občania svoje obydlia a domy stavať z tehál.

25.02.1973 sa uskutočnil slávnostný výkop základov na viacúčelový budovu, kultúrny stánok, za prítomnosti vtedajšieho tajomníka ONV Topoľčany p. Michala Habu, ktorý bol našej obci naklonený veľmi priaznivo a jeho zásluhou sme mohli budovať tak, ako sme budovali obec zabezpečením finančných prostriedkov. Na výkope bola prítomná takmer celá obec. Ku dňu 18.08.1994 sa budova mohla kolaudovať.

V roku 1978 sme svojpomocne začali s výstavbou Domu smútku. Bol dokončený 28.11.1978. Ide o veľmi dôležitú stavbu, ktorá  počas uplynulých rokov od jej odovzdania do používania pomohla už veľa rodinám v dôstojnom umiestnení zomrelých.

Obec je po stránke budovania na solventnej úrovni až na plynofikáciu. Problematické zatiaľ je obchodná činnosť a o takom stave možno hovoriť aj v službách. V kultúrnej oblasti obec vynikala v divadelníctve, spevokole. Školstvo v obci je len v činnosti materskej školy, keď školopovinné deti dochádzajú do Bánoviec.

Podľa dostupných záznamov zisťujeme aj niektoré mená, ktoré sa tu usádzali a zakladli rodiny. Tak sa dozvedáme, že od roku 1750 tu boli mená ako Štrbavý, Kasala, Marko, Pastier, Gáal, Lukášek, Lucke, Janči, Masár, Holí, Korbela, Mázik, Ambro, Bátora, Kozinka, Kováč, Vlna, Podlucký, Bocko, Fibin, Duche, Dzurik, Kmeťo, Mičko, Hlavina, Gerbel, Kobida, Guniš, Paška, Rác, Cibula, Kyselica, Danko, Bujna, Mikula, Šinský.

Šport:

So športom ako takým sa začalo po prvej svetovej vojne teda po roku 1918 a to len takým neriadeným naháňaním doma  zhotovených lôpt z handier, neskôr sa používali aj iné materiály, ako srsť zvierat, koža zo zajacov, mechúre miesto duše a pod. S koženou loptou sa začalo hrávať až po roku 1930, vtedy si športovci sami urobili ihrisko na vtedajšej Pažiti, kde sa predtým pásaval dobytok, takže pred každým zápasom museli hráči ihrisko trochu upraviť.

Oficiálne u nás futbal začal 05.07.1930, bol to športový deň a súťažilo sa aj v iných športoch, ako beh na 1000 m, skok do diaľky a iné. Odohral sa tu futbalový zápas s futbalistami zo Svinnej. Výsledok bol 2:1 pre našu obec. Hralo sa bez dresov, bez kopačiek, teda hráči hrali vo vlastných dresoch  a obuvi. Podporu získavali len od fanúšikov a zbierkami po obci.

Prvé dresy boli zakúpené v Zornici v Bánovciach nad Bebravou v bledomodrej farbe cez prsia bola všitá stuha bielej farby, hralo sa s okolitými obcami ako Rybany, Biskupice, Pečeňany, Bánovce, Uhrovec, Svinná, Oslany.

Zakladateľmi  a aktívnymi hráčmi v začiatku boli:Jozef Valach, Marek Valach, Albin Sokolík, Vojtech Šinský, Aladár Šinský, Jozef Kozinka, Jozef Gogora, Richard Kasala, Július Racko, Rudolf, Kačkovič, Ludvik Kozinka, Leonard Kasala.

To, že občania boli katolícky veriaci už dávno, svedčí aj niekoľko katolíckych fragmentov ako: Socha sv. Jána Nepomúckeho, Kaplnka teraz už kostol zasvätený Lurskej Panne Márii, Pomník padlých vojakov v prvej svetovej vojne, Misionársky kríž.

Poloha obce:

Dolné Naštice ležia na miernom svahu v nadmorskej výške 205 m, najvyššie položené miesto sú Potoky 275 m, najnižšie Polužná 187 m nad morom. Za obcou preteká rieka Bebrava, ktorá pramení vo Veterných holiach pri obci Čierna Lehota. Rieka Bebrava obohatená prítokmi Radišou, Dubničkou, Machnáčom a ďalším postupne vytvorila dolinu, ktorá sa od Bánoviec rozširuje od doby predhistorickej. Povodie Bebravy zaplavovalo behom storočí celý kraj hojnými nánosmi a tým sa zem zúrodňovala, preto najlepšie úrody sú okolo rieky.

Klimatické podmienky:

Priemerné ročné teploty možno rozdeliť do troch skupín

v okolí riek je priemerná teplota 9-10°C,

v oblastiach situovaných ďalej od riek je priemerná ročná teplota už len 7-8°C,

v pohoriach sa teplota pohybuje od 4°C až po 7°C.

Zrážky, ktoré padnú na túto oblasť Slovenska sú taktiež rôzne. Na brehy riek padne menej zrážok, teda 700-800 mm ako na pohoria, kde padne ročne priemerne 800 – 1200 mm vody v podobe zrážok. Mesiacmi s najvyšším priemerným mesačným množstvom zrážok sú mesiace jún, júl a august.

Priemerné mesačné teploty:

v letných mesiacoch sa pohybujú od 16,9 do 28,0

v zimných mesiacoch od – 3,2 do 4,2.

Dopravné spojenie:

Cestná sieť: obec je napojená na cestu prvej triedy triedy 1/50 –Trenčín-Bánovce nad Bebravou- Prievidza, na ktorú sa napája cesta druhej triedy, ktorá prechádza cez obec, Bánovce nad Bebravou – Žabokreky nad Nitrou, na ktorú sa napája cesta prvej triedy 1/64- Prievidza- Topoľčany – Nitra

Železničná sieť: obec má k dispozícií železničnú stanicu na západnej strane obce spájajúcu Topoľčany-Trenčín-Trenčianska Teplú.

obecný úrad celý pohľadobecný úrad z boku

dom smútku z bokudom smútku

požiarihrisko Pažiťkostolpomník

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *